Bankovky Laosu Dvě novější zajímavosti
Dne 15. listopadu 2010 dala do oběhu laoská národní banka novou bankovku vysokého nominálu a to 100 000 kip (obrázek č. 1 – oficiální oznámení banky).
Jedná se o pamětní vydání(teprve druhé od roku 1957) určené jak pro sběratele, tak i pro běžný oběh.
Byla vydána ke příležitosti výročí 450. let od založení hlavního města Vientiane.
Nominál 100 000 kip se rovná dle úředního kurzu cca 12,5 USD. Bankovky byla prý vytištěna v tiskárně bankovek Goznak a má rozměry 159 x 68 mm.
Na přední straně je vyobrazena socha krále Setthathilat, národní květina frangipani a světoznámý chrám (stúpa) Pha That Luang ve městě Vientiane, který je národním symbolem Laosu. Na zadní straně je opět vyobrazena národní květina frangipani a chrám Ho Phra Keo ve městě Vientiane.
Celý článek naleznete v časopise Mince a bankovky č. 2/2011.
Coronatus Posonii Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563–1830)
Problematika korunovácií panovníkov v rôznych európskych krajinách patrí medzi zaujímavé témy, ktoré roky fascinujú bádateľov.
Špecifickú skupinu z nich tvoria uhorské korunovácie, ktoré počas dlhého obdobia prešli rôznorodým a zaujímavým vývojom. Pri tejto príležitosti sa vydávala široká škála medailí a žetónov, ktoré mali zachytiť tento významný akt v živote panovníkov. Práve numizmatické pamiatky vydané pri tejto príležitosti sú predmetom uvedeného príspevku a ich jedinečný výber je v súčasnosti prezentovaný na výstave uskutočnenej na Bratislavskom hrade v dňoch 10. júla 2014 až 18. januára 2015. Výstava sa sústreďuje predovšetkým na bratislavské korunovácie, kde sa v rokoch 1563-1830 korunovala väčšina uhorských kráľov a kráľovien.
Problematika bratislavských uhorských korunovácií je veľmi vzrušujúcou témou nielen z numizmatického hľadiska, ale aj z historického pohľadu. Už počiatky výberu Bratislavy ako miesta korunovácie sú opradené zaujímavými udalosťami. Po páde Budína v roku 1541 sa totiž hlavné mesto Uhorského kráľovstva ocitlo v Tureckých rukách a nastal problém výberu nového hlavného mesta. Rozhodnutie nakoniec padlo na Bratislavu, ktorá sa zákonným článkom č. 49 uhorského snemu z roku 1536 stala novým sídlom správy Uhorského kráľovstva. Svoju činnosť sem premiestnila aj Uhorská komora, ďalej tu boli zasadnutia miestodržiteľskej rady a mesto nadobudlo aj kultúrny a hospodársky význam. Preto je logické, že sa pozornosť nového korunovačného miesta upriamila na Bratislavu.
Celý článek naleznete v časopise Mince a bankovky č. 5/2014.
